TL;DR Nuda, podpriemer a zbytocny fetis. Neodporucam.
Prvych 190 stran je totalna nuda, zaspaval som. V podstate rozvlacne rozpravanie o bad smelloch v kode, ktore su ovela lepsie popisane v knihe Refactoring, Fowler. Navyse miestami az fanaticky rozprava detailoch vyvoja SW, ktore este nikto rigorozne nedokazal. Viac na tuto temu v dlhej ale perfektnej prezentacii "Greg Wilson - What We Actually Know About Software Development, and Why We Believe It's True" http://vimeo.com/9270320
Kapitola o konkurencii/vlaknach je tam len tak prilepena a netusim vlastne naco, kedze nikde sa na to potom neodvolava
- dalsi appendix o konkurencii je tam totalne zbytocny.
Kapitoly 14, 15, 16 - ukazky refaktoringu realnych kodov. Strašne tazkopadne sledovat zmeny v kode aj ked su zvyraznene. Obavam sa, ze na toto je kniha fakt zle medium a 1000x lepsi polhodinovy screencast. Ale clovek ma zase dobry pocit, ked cita rychlostou 100 stran za hodinu, kedze sa tam cele strany kodu opakuju len kvoli premenovaniu metody a extract method.
Vybrane priklady na refaktoring mi pridu ako strasne jednoduche veci, kde nie su takmer ziadne interakcie s inymi objektami a cele to jeho refaktorovanie je v drvivej vacsine len premenovavanie metod/tried a premennych. Sem tam nejaky extract method a class. Vysledny kod je sice pekny, ale niekedy mi to prislo az ako fetis, bez stipky pragmatizmu. Na to, ze pol knihy basni o pravom TDD a emergencii dizajnu, tak to robi presne naopak. Naprv ukazuje kod a potom testy. Divne.
Navyse ukazka parsera na argumenty z konzoloveho riadku je podla mna nedotiahnuta a porusuje Open-Closed Principle kedze, aby mohol pridat novy typ parametra, nestaci pridat triedu, ale treba sahat na 3 miesta v triede. Ale trochu upodozrievam Javu a jej typovy system, ze to je takto posrate.
V podstate jedine co stoji za zmienku je kapitola 17 - co je vlastne zhutneny prehlad bad smellov, ale tak, to uz urobil aj Fowler v knihe Refactoring davno pred nim.
Suma sumarum, neodporucam.