Tento rok nám frajeri z TC-39 (ak nevieš čo TC-39 je, čítaj ďalej) naservírujú novú verziu ECMAScript špecifikácie - novinky, ktoré môžeme ako vývojári používať pri programovaní v JavaScript-e. BigInt, optional chaining, Promise.allSettled, String.matchAll, globalThis a iné.
O tom, aké problémy riešia tieto nové funkcionality si povieme v ďalšom blogu. Tento text je venovaný špecifikácii ECMAScript a okrem iného sa dočítaš:
- prečo potrebujeme špecifikáciu na to, ako implementovať JavaScript Engine v prehliadači
- prečo sa špecifikácia nevolá JavaScript, ale ECMAScript a čo je to vlastne tá ECMA
- ako dlho trvá, kým sa nápad novej funkcionality jazyka JavaScript stane jeho súčasťou
V roku 1995 vyhrával oscary Tom Hanks s filmom Forest Gump, v rádiách fičal Gansta's Paradise od Coolia a web BBC vypadal takto:
80% používateľov internetu surfovalo v prehliadači Netscape Navigator a Microsoft ešte len končil vývoj Internet Explorer-a. Ak ho vôbec niekedy dokončili.
Nie všetci boli spokojní s tým, ako web vtedy fungoval: statický obsah, zdieľanie dokumentov a žiadny pohyb. Softvérový inžinier z Netscape - Mark Andreessen - chcel vytvoriť jazyk, ktorý by s ľahkosťou používali nielen vývojári, ale aj dizajnéri a do webov priniesli štipku interaktivity. Buttony a tak.
Brendan Eich (meno si treba zapamätať - je to frajer) je človek, ktorý tento programovací jazyk začal tvoriť. Prvým pokusom bola implementácia jazyka SCHEME do prehliadača Netscape.
Mimochodom - javisti v SUN Microsystems premýšľali nad spôsobom, ako spúšťať Java kód v prehliadači, čím tiež priniesli interaktivitu do webových stránok. Táto implementácia však nebola jednoduchá na používanie, a preto ostala voľbou korporátnych mastičov. Mocha (takto sa volala prvá verzia dnešného JavaScriptu) bola vytvorená ako alternatíva pre dizajnérov a vývojárov.
Vytvorenie prvej verzie Mocha trvalo len 10 dní. Neskôr bol tento jazyk premenovaný na LiveScript a potom na finálny JavaScript. Fun fact: slovo "Java" sa tam nedostalo náhodou - bol to však len marketingový spôsob, ako sa zviesť na popularite jazyka Java.
Internet Explorer chcel tiež držať krok s dobou, a preto začali aj v MS pracovať na implementácii čohosi, čo bolo veľmi podobné JavaScriptu. Finálny jazyk sa volal JScript. Implementácia však bola natoľko odlišná od JavaScript-u, že tieto implementácie neboli navzájom kompatibilné! Výsledkom bola skutočnosť, že nebolo možné vytvoriť jeden web, ktorý by fungoval v oboch prehliadačoch.
Tak vznikli vtedy slávne nálepky do footerov: "Best viewed in Internet Explorer" a "Best viewed in Netscape Navigator".
Tvoriť weby v tej dobe nebola žiadna sranda, vývojári volali po štandarde, ktorý zjednotí implementácie JavaScriptu a JScriptu. Preto bol vytvorený štandard ECMAScript, ktorý zastrešila organizácia ECMA International. Tá fungovala už dávno predtým a jej úlohou bolo práve vytvárať štandardy pre informačné a komunikačné systémy. Od novembra 1996 existuje teda štandard ECMAScript, ktorý popisuje, ako má byť implementovaný JavaScript Engine.
Fun fact: štandard nemôže niesť ikonický názov JavaScript, pretože na toto slovo až do dnešného dňa vlastní copyright firma Oracle.
ECMA International zastrešuje veľa štandardov, ten, ktorý sa týka implementácii JavaScriptu dostal číslo 262. ECMA-262 je teda názov štandardu, ktorý opisuje implementáciu JavaScriptu. Nie je to žiadne príjemné čítanie, aha.
Komisia (rozumej: živé bytosti, ľudia), ktorá rozhoduje o tom, aké nové funkcie bude nová verzia JavaScriptu obsahovať, dostala zase názov TC-39. Členom tejto komisie nie je hocikto. Sú to frajeri - vybraní ľudia, ktorí zastupujú veľké firmy pôsobiace na online trhu (Facebook, PayPal, Google, Amazon, Mozilla...)
Členovia TC-39 organizujú meetingy (väčšinou online) každé dva mesiace. Cieľom týchto meetingov je dopodrobna rozkecať a zanalyzovať, ktoré funkcie bude obsahovať nová verzia ECMAScript, alebo aké opravy budú v tejto verzii vykonané. Zaujímavé je, že táto komisia funguje na princípe zhody - takmer všetci členovia komisie musia súhlasiť s návrhom, aby sa ním čo i len začali zaoberať.
Celkom zaujímavé je napríklad sledovať, ako sa dostala do JavaScript-u podpora pre BigInt - brutálne veľké čísla. Lebo v JavaScripte sme doteraz mohli používať len strašne veľké čísla.
Každý návrh začína na takzvanej nultej úrovni - Stage 0. Niektorý z členov TC-39 vytvorí dokument, ktorý popisuje danú funkcionalitu a aký problém rieši. Na meetingu členov TC-39 tento problém prednesie a členovia rozhodli, že napr. BigInt je super vec a posunuli ho do ďalšieho Stage-u.
Stage 1 je parádny úspech a zároveň to znamená, že niekedy v budúcnosti bude pravdepodobne daná funkcionalita súčasťou JavaScriptu. Všetkým (alebo takmer všetkým) členom TC-39 sa tento nápad páči a súhlasia s ním. Môže to však trvať roky. BigInt funkcionalita musí byť ešte podrobnejšie popísaná, musí obsahovať príklady, ako sa bude používať a analýzu, či to neprinesie aj nejaké problémy.
Takzvaný Draft. V tejto fáze je viac menej isté, že funkcionalita bude súčasťou JavaScript-u a preto musí byť ešte podrobnejšie popísaná. Toto je tiež stage, kedy sa premýšľa nad vhodnou syntaxou a rôznymi detailami používania novej funkcionality. V prípade BigInt funkcionality napr. členovia rozhodli, že bude vhodné, ak BigInt číslo bude obsahovať na konci znak n - aby prehliadač (engine) vedel, že pracuje s brutálne veľkým číslom, a nie len strašne veľkým číslom.
const bigIntCislo = 12345n;
const obycajneCislo = 12345;Funkcionalita je takmer hotová a potrebuje feedback od vývojárov a vonkajšieho sveta. Všetci testujú BigInt vo svojich programoch. Tvorcovia internetových prehliadačov sa predbiehajú, kto z nich bude podporovať BigInt ako prvý - pretože implementovať BigInt už má zmysel.
Všetko je otestované a BigInt je súčasťou špecifikácie ECMAScript. Hotovo.
Celý proces napr. v prípade BigInt trval 2 roky. Viem si predstaviť, že schvaľovanie niektorých ešte komplexnejších funkcionalít môže trvať ešte dlhšie. Frajerom z TC-39 ale môžeme ďakovať za to, že do JavaScriptu sa dostávajú naozaj len veci, ktoré dávajú zmysel.